Prečo nie je problémom elektrina, ale pripojenie?
Slovensko malo v roku 2025 kladnú bilanciu elektriny. To však automaticky neznamená voľnú pripojovaciu kapacitu v každom uzle siete.
Podľa SEPS sa v roku 2025 na Slovensku vyrobilo 29,816 TWh elektriny pri spotrebe 27,474 TWh. Hrubý export dosiahol 18,319 TWh, import 15,966 TWh — čisté exportné saldo teda predstavovalo približne 2,35 TWh. Napriek tomu môže firma dostať zamietavé stanovisko k navýšeniu rezervovanej kapacity, pretože elektrina musí byť dostupná nie „niekde v krajine“, ale v konkrétnej rozvodni, na ktorú je pripojený váš odberný bod.
Tlak na sústavu rastie aj z iných strán. Špičkové tranzitné toky cez slovenskú prenosovú sústavu sa podľa SEPS pohybujú okolo 4 300 MW, teda na úrovni porovnateľnej s maximálnym domácim zaťažením.
Výkonová hustota AI infraštruktúry pritom prudko rastie. Súčasné vysokovýkonné rackové systémy sa pohybujú v desiatkach až vyše sto kilowattov na jeden stojan a pripravované architektúry novej generácie počítajú s príkonom smerujúcim k stovkám kilowattov. To kladie mimoriadne nároky na napájanie, chladenie aj lokálnu kapacitu siete — a znamená, že veľký odber sa dá koncentrovať do prekvapivo malej plochy.
Predstavte si strojársku firmu pri Nitre s ročnou spotrebou 1 200 MWh, ktorá chystá novú linku a potrebuje navýšiť rezervovanú kapacitu o 2 MW. Výsledok bude závisieť od dostupnej kapacity v danom uzle, technického riešenia, pripravenosti projektu a podmienok konkrétneho prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Práve preto má význam začať proces pripojenia už v úvodnej fáze investičného zámeru. Z našich skúseností s firemnými odberateľmi vieme, že toto je najčastejšie podcenený krok — projekt sa pripravuje mesiace, žiadosť o pripojenie sa podáva až na konci.
Ak riešite náklady na existujúci odber, oplatí sa začať pri štruktúre platieb — prehľad nájdete v cenníkoch elektriny pre firmy, kde je vidieť, akú časť účtu tvoria jednotlivé zložky vrátane distribúcie.