ETS2 a vykurovanie domácností: Čo hovorí nová štúdia o dopadoch na Slovensko a ako sa pripraviť

Rozšírenie európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami na budovy a dopravu (ETS2) sa blíži. Nová štúdia Bertelsmann Stiftung z januára 2026 prináša doteraz najdetailnejší pohľad na to, ako zasiahne domácnosti v celej EÚ. Slovensko patrí medzi krajiny s najvýraznejšími dopadmi. Prinášame vám zhrnutie kľúčových zistení.

O štúdii: kto ju spracoval a čo bolo cieľom

V januári 2026 publikovala nemecká Bertelsmann Stiftung v spolupráci s Forschungszentrum Jülich rozsiahlu štúdiu s názvom „Heating Up Inequality? Socio-spatial impacts of ETS2 on European housing and cohesion„. Jej cieľom bolo poskytnúť doteraz najdetailnejšiu analýzu toho, ako zavedenie jednotnej ceny uhlíka za vykurovanie domácností zasiahne obyvateľov v celej EÚ.

Na rozdiel od predchádzajúcich analýz, ktoré sa väčšinou zameriavali na jednotlivé krajiny alebo pracovali s agregovanými údajmi, táto štúdia modeluje dopady na úrovni každej jednej domácnosti. Výskumný tím vytvoril takzvanú syntetickú populáciu – umelý, no realistický model približne 188 miliónov domácností v EÚ. Tento model kombinuje demografické údaje, informácie o príjmoch, charakteristiky budov, typ vykurovacieho systému, klimatické podmienky aj správanie domácností pri zmene cien energií. Vďaka tomu je možné s vysokou presnosťou identifikovať, ktoré domácnosti budú ETS2 zasiahnuté najviac, kde žijú a aké veľké finančné zaťaženie im hrozí.

Čo je ETS2 a prečo bol jeho štart odložený

Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS) existuje od roku 2005 a pokrýva emisie z veľkého priemyslu, energetiky, leteckej a námornej dopravy. Budovy a cestná doprava však doteraz pod cenotvorbu uhlíka na úrovni EÚ nespadali. Práve to sa má zmeniť zavedením ETS2, ktorý bol legislatívne prijatý v roku 2023 ako súčasť balíka Fit for 55.

Sektor budov pritom nie je zanedbateľný. V roku 2024 bol zodpovedný za približne 351 miliónov ton CO₂ ekvivalentu, čo predstavuje zhruba 12 % všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ. Ide o druhý najväčší sektor, ktorý doposiaľ nebol pokrytý systémom obchodovania s emisiami. Štyri krajiny – Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Poľsko – zodpovedajú za dve tretiny celkových rezidenčných emisií v EÚ.

Pôvodne mal ETS2 nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027. V novembri 2025 však Rada EÚ rozhodla o ročnom odklade na rok 2028, a to najmä z obáv o cenové šoky pre domácnosti a politickú akceptovateľnosť. Pre deväť členských štátov – vrátane Nemecka, Francúzska, Rakúska či škandinávskych krajín – ETS2 nahradí existujúce národné systémy uhlíkového zdanenia. Pre zvyšných 18 krajín vrátane Slovenska bude zavedenie ETS2 prvým zavedením ceny uhlíka v sektore budov vôbec. Práve pre tieto krajiny bude cenový šok najvýraznejší.

ETS2 funguje na princípe cap-and-trade: stanoví sa strop na celkové emisie, emisné povolenky sa obchodujú na aukciách a ich cena je trhová – závisí od ponuky a dopytu. Strop sa bude každoročne znižovať v súlade s klimatickými cieľmi EÚ. Ak emisie nebudú klesať dostatočne rýchlo, povolenky budú vzácnejšie a drahšie.

Dva cenové scenáre

Štúdia pracuje s dvoma cenovými scenármi, aby ukázala rozpätie možných dopadov:

• 60 EUR za tonu CO₂ – pravdepodobná úroveň pri štarte ETS2. Väčšina projekcií analytikov a Európskej komisie očakáva počiatočnú cenu v rozmedzí 50 až 75 EUR. Na túto úroveň je nastavený aj takzvaný mäkký cenový strop – ak cena presiahne 45 EUR/t CO₂ (v cenách roku 2020, čo zodpovedá približne 60 EUR v roku 2028), spúšťajú sa stabilizačné mechanizmy, ktoré uvoľňujú dodatočné povolenky z rezervy trhovej stability.
• 180 EUR za tonu CO₂ – hypotetická dlhodobá cena. V súčasnosti je nepravdepodobná, no ilustruje situáciu, ktorá by nastala, ak by dekarbonizácia budov a dopravy postupovala pomaly. V takom prípade by nedostatok povoleniek tlačil cenu výrazne nahor.

Dôležité je pochopiť, že cena povolenky bude trhová. To znamená: čím pomalšie budú členské štáty dekarbonizovať vykurovanie a dopravu, tým vyššia bude cena povoleniek a tým vyššie budú náklady pre domácnosti. Odklad štartu ETS2 na rok 2028 bez úpravy trajektórie znižovania emisií znamená, že tlak na zníženie emisií sa skoncentruje do kratšieho obdobia, čo môže ceny povoleniek v strednodobom horizonte ešte zvýšiť.

Závislosť na fosílnom vykurovaní

V celej EÚ kúri fosílnymi palivami (plyn, olej, uhlie) približne 55 % domácností – teda asi 103 miliónov. Na Slovensku je tento podiel výrazne vyšší: 69 % domácností závisí od fosílnych palív, pričom jednoznačne dominuje zemný plyn. Slovensko tak patrí medzi krajiny s najvyšším podielom fosílneho vykurovania v EÚ.

Zaujímavým zistením štúdie je, že fosílne vykurovanie je v EÚ rovnomerne rozložené naprieč príjmovými skupinami. Vo všetkých príjmových deciloch kúri plynom 43 – 44 % domácností, olejom 8 – 9 % a uhlím 2 – 3 %. ETS2 teda nezasiahne len domácnosti s nižšími príjmami – zasiahne každého, kto kúri fosílnymi palivami. Zásadný rozdiel je v tom, akú finančnú záťaž to predstavuje voči príjmu domácnosti.

Výdavky na vykurovanie a disponibilný príjem

EÚ identifikovala konkrétne projekty, ktoré majú byť podporené v zrýchlenom režime. Ide o investície, ktoré majú zásadný význam pre európsku integráciu a stabilitu cien:

Elektrické prepojenia

• Pyreneje (FR–ES): lepšie prepojenie Ibérie so zvyškom Európy.
• Cyprus – kontinentálna Európa: ukončenie energetickej izolácie ostrova.
• Litva – Poľsko: posilnenie baltickej synchronizácie.
• Dánsky offshore hub s prepojeniami v Baltskom mori.

Kapacity pre uskladnenie energie

Priemerný ročný disponibilný príjem domácností kúriacich fosílnymi palivami v EÚ je 42 700 EUR. Na Slovensku je výrazne nižší – všetky slovenské regióny sú pod priemerom EÚ.

V západnej Európe tvoria výdavky na vykurovanie pomerne mierny podiel príjmu. Na Slovensku, v Poľsku a Bulharsku je situácia iná: domácnosti s fosílnym vykurovaním míňajú na kúrenie v priemere okolo 6,8 % disponibilného príjmu. To je jeden z najvyšších podielov v celej EÚ. Pre porovnanie, v Nemecku, Francúzsku či krajinách Beneluxu sú síce absolútne náklady na vykurovanie vysoké, no voči príjmom domácností predstavujú výrazne nižšiu záťaž.

Tempo dekarbonizácie budov

Medzi rokmi 2005 a 2023 klesli emisie zo sektora budov v EÚ v priemere o 36,7 %. Slovensko dosiahlo zníženie o 33,8 %, čo je mierne pod priemerom. Pre porovnanie: Švédsko znížilo emisie o 72 %, Francúzsko o takmer 50 %. Poľsko, Taliansko a Nemecko – najväčší producenti rezidenčných emisií – zaznamenali podpriemerné zníženia. Krajiny, ktoré v dekarbonizácii zaostávajú, budú po zavedení ETS2 čeliť vyšším cenovým tlakom.

Nárast cien palív

Pri cene 60 EUR za tonu CO₂ štúdia odhaduje nárast ceny zemného plynu na Slovensku o približne 15,6 % a uhlia o 40,9 %. Pre porovnanie: v Nemecku, Rakúsku či Francúzsku, kde národné uhlíkové dane už existujú, by nárast ceny plynu bol len okolo 1 %. V Švédsku a Dánsku by ceny dokonca klesli, pretože ich národná cena uhlíka už dnes presahuje 60 EUR/t CO₂.

Keďže Slovensko nemá existujúci národný systém uhlíkového zdanenia v sektore budov, zavedenie ETS2 prinesie pre domácnosti úplne nový nákladový prvok. Cena emisných povoleniek sa premietne priamo do ceny plynu, oleja aj uhlia.

Podiel výdavkov na vykurovanie na príjme domácnosti, obr. z citovanej štúdie

Dodatočné náklady na domácnosť

V absolútnom vyjadrení priemerné dodatočné ročné náklady na domácnosť s fosílnym vykurovaním dosiahnu na Slovensku 243 EUR pri cene 60 EUR/t CO₂. To je štvrtá najvyššia hodnota v celej EÚ – po Poľsku (372 EUR), Chorvátsku (207 EUR) a Slovinsku (198 EUR). Priemer EÚ je pritom len 61 EUR.

Ak by sa cena povoleniek vyšplhala na 180 EUR za tonu CO₂, priemerné dodatočné náklady na slovensku domácnosť by narástli na 696 EUR ročne. Priemer EÚ by bol 285 EUR.

Regionálne rozdiely na Slovensku

Podľa regionálnych údajov štúdie sa priemerné dodatočné náklady pri cene 60 EUR/t CO₂ pohybujú od 226 EUR v Trenčianskom kraji po 293 EUR v Bratislavskom kraji. Pri cene 180 EUR/t CO₂ je rozpätie od 646 EUR (Trenčiansky kraj) po 840 EUR (Bratislavský kraj). Vyššie náklady v Bratislavskom kraji odrážajú vyšší podiel domácností napojených na zemný plyn (takmer 90 %).

Kto bude zasiahnutý najviac: profil najzraniteľnejších domácností

Štúdia identifikuje 10 % najsilnejšie zasiahnutých domácností v celej EÚ – približne 10 miliónov domácností, ktoré čelia najväčšiemu nárastu podielu výdavkov na vykurovanie voči príjmu. Slovensko patrí medzi krajiny s ich najvyššou koncentráciou. Niektoré slovenské regióny majú viac ako 100 000 takýchto domácností.

Tieto domácnosti nie sú definované len nízkym príjmom. Majú špecifický profil.

• Nízky disponibilný príjem – v priemere okolo 20 000 EUR ročne, zhruba polovica priemeru EÚ. Sú sústredené najmä v dolných troch príjmových deciloch, no vyskytujú sa naprieč všetkými príjmovými skupinami.
• Vysoký podiel výdavkov na vykurovanie – ešte pred zavedením ETS2 míňajú na vykurovanie viac ako 5 % príjmu. Po zavedení ETS2 pri 60 EUR/t CO₂ tento podiel stúpne na viac ako 7 %. Pri 180 EUR/t CO₂ až na takmer 9 %.
• Vlastníci nehnuteľností – viac ako 80 % z nich vlastní svoju nehnuteľnosť, väčšinou rodinný alebo dvojdom. Hoci majú teoreticky väčšiu autonómiu v rozhodovaní o vykurovacom systéme, chýbajú im finančné prostriedky na investíciu do výmeny.
• Väčšie domácnosti so starším zastúpením – sú to väčšie domácnosti s vyšším zastúpením starších a ženských členov. Vek a pohlavie sú podľa štúdie dôležitými rizikovými faktormi energetickej chudoby v EÚ.

Pre porovnanie: priemerná domácnosť s fosílnym vykurovaním v EÚ minie na kúrenie 2,5 – 3 % disponibilného príjmu. Najzraniteľnejšie domácnosti míňajú viac ako dvojnásobok tohto podielu – a ETS2 túto nerovnováhu ďalej prehlbuje.

Priemerné dodatočné náklady pre najzraniteľnejších sú pritom približne trojnásobne vyššie než pre bežnú domácnosť – okolo 222 EUR pri 60 EUR/t CO₂ a 717 EUR pri 180 EUR/t CO₂.

Kompenzačné mechanizmy: Sociálny klimatický fond a príjmy z ETS2

ETS2 nie je len nástrojom na zdražovanie. Príjmy z predaja emisných povoleniek sú účelovo viazané na financovanie dekarbonizácie a zmiernenie sociálnych dopadov. Fungujú cez dva piliere:

Národné príjmy z ETS2 sa rozdeľujú medzi členské štáty podľa historických emisií v sektoroch pokrytých ETS2. Pre Slovensko štúdia odhaduje 2,4 mld. EUR pri priemernej cene 60 EUR/t CO₂, respektíve 9,0 mld. EUR pri 180 EUR/t CO₂ za obdobie 2027 – 2032. Tieto prostriedky musia byť použité na opatrenia znižujúce emisie v dotknutých sektoroch, pričom členské štáty majú pri ich využití pomerne veľkú voľnosť.

Sociálny klimatický fond (SCF) je určený na zmiernenie nerovnomerných sociálnych dopadov ETS2. Celkovo je pre celú EÚ vyčlenených až 65 mld. EUR v rokoch 2026 – 2032, plus povinné 25 % národné spolufinancovanie, čo spolu predstavuje 87 mld. EUR. Pre Slovensko je alokácia SCF 1,5 mld. EUR.

Dôležité pravidlá použitia SCF:

• Maximálne 37,5 % prostriedkov môže ísť na priamu finančnú kompenzáciu domácnostiam. Zvyšok musí smerovať do investícií do klimaticky neutrálnych alternatív – napríklad tepelných čerpadiel či zatepľovania.
• Každý členský štát musí predložiť Sociálny klimatický plán s popisom cieľových skupín a opatrení, ktorý musí schváliť Európska komisia.
• SCF je fixný – jeho objem nerastie s cenou povoleniek. Pri vyšších cenách ETS2 sa tak jeho schopnosť chrániť zraniteľné domácnosti znižuje.

Štúdia konštatuje, že pri cene 60 EUR/t CO₂ sú prostriedky SCF vo väčšine krajín dostatočné na kompenzáciu najzraniteľnejších domácností. Slovensko je však medzi krajinami, kde prostriedky SCF samotné nemusia stačiť na pokrytie záťaže z vykurovania aj dopravy súčasne. Bude preto nevyhnutné využiť aj národné príjmy z ETS2. Pri cene 180 EUR/t CO₂ sa Slovensko dostáva medzi tri krajiny (spolu s Nemeckom a Poľskom), kde dodatočné náklady najzasiahnutejších domácností prevyšujú celkové prostriedky Sociálneho klimatického plánu.

Príjmy z ETS2 nestačia na výmenu vykurovacích systémov

Jedným z najdôležitejších zistení štúdie je, že kompenzácia zvýšených nákladov na vykurovanie je len prvý krok. Skutočným cieľom ETS2 je motivovať domácnosti k prechodu na bezemisné vykurovanie. Lenže inštalácia tepelného čerpadla typicky stojí 10 000 až 30 000 EUR a viac. Pre väčšinu domácností, najmä tých najzraniteľnejších, je takáto investícia bez verejnej podpory nereálna.

Štúdia tento problém ilustruje jednoduchým modelom: ak by štát poskytol 5 000 EUR každej druhej domácnosti s fosílnym vykurovaním, pri cene 60 EUR/t CO₂ by tento program vo väčšine krajín prekročil celkové príjmy z ETS2. Samotné príjmy z emisných povoleniek teda nebudú stačiť na financovanie veľkoplošnej výmeny vykurovacích systémov. Členské štáty budú musieť doplniť financovanie z ďalších zdrojov – grantov, zvýhodnených úverov, garancií a kohéznych fondov EÚ.

Rastúce náklady na vykurovanie navyše môžu situáciu ďalej zhoršovať: domácnosti, ktoré platia stále viac za fosílne kúrenie, majú ešte menej prostriedkov na investíciu do jeho výmeny. Vzniká tak riziko takzvaného fosílneho zamknutia (fossil lock-in) – domácnosti zostávajú uväznené na drahom fosílnom vykurovaní bez reálnej možnosti zmeny.

Obr. z citovanej štúdie

Dôležité odporúčania štúdie

Štúdia formuluje sériu odporúčaní, ktoré sú mimoriadne relevantné práve pre Slovensko ako jednu z najsilnejšie zasiahnutých krajín.

Cielená, nie plošná pomoc

Štúdia výslovne varuje pred plošnými kompenzáciami typu „klimatický bonus pre všetkých“, aké sa diskutovali napríklad v Nemecku (Klimageld) alebo zaviedli v Rakúsku (Klimabonus). Takéto opatrenia sú politicky príťažlivé a administratívne jednoduchšie, no neefektívne. Míňajú obmedzené verejné zdroje na domácnosti, ktoré pomoc nepotrebujú, a zároveň nedostatočne chránia tie najzraniteľnejšie.

Podpora musí byť zameraná na domácnosti s vysokým podielom výdavkov na vykurovanie voči príjmu. Samotný nízky príjem nie je dostatočným kritériom – zohľadniť treba aj charakteristiky bývania, typ vykurovania, veľkosť domácnosti a ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú skutočnú energetickú záťaž.

Dátová a administratívna infraštruktúra

Na to, aby štát vedel identifikovať oprávnené domácnosti a efektívne im doručiť pomoc, potrebuje prepojené dátové systémy – údaje o príjmoch, bývaní, spotrebe energií a zložení domácností sú dnes roztrúsené medzi rôznymi inštitúciami. Štúdia zdôrazňuje, že bez včasných investícií do dátových systémov, administratívnych kapacít a kanálov distribúcie pomoci hrozí, že podpora zostane „tupá, neefektívna a sociálne neúčinná“.

Zároveň štúdia pripúšťa, že dokonalé cielenie nemusí byť realistické. Odporúča preto pragmatickú rovnováhu: jednoduchšie, automaticky doručované schémy s širšími kritériami oprávnenosti môžu byť lepšie ako zložité overovanie, ktoré oprávnených odradí od žiadania.

Investičná podpora s predstihom

Každá domácnosť, ktorá včas prejde z fosílneho na bezemisné vykurovanie, znižuje nielen vlastnú expozíciu voči rastúcim cenám povoleniek, ale aj celkový dopyt po povolenkách – a tým aj ich cenu pre všetkých ostatných. Skoré investície do výmeny vykurovacích systémov sú preto výhodné pre celý systém.

Štúdia odporúča, aby členské štáty začali investovať ešte pred spustením ETS2 – napríklad prostredníctvom dlhového financovania cez Európsku investičnú banku s neskorším splatením z aukčných príjmov. Čím skôr sa začne, tým nižšie budú dlhodobé náklady pre domácnosti aj pre verejné financie. 

Sociálny klimatický plán ako príležitosť

Slovensko musí predložiť Sociálny klimatický plán, ktorý schváli Európska komisia. Ide o príležitosť nastaviť systém správne – s jasne definovanými cieľovými skupinami, s dôrazom na investície namiesto plošných kompenzácií a s mechanizmami, ktoré zabránia fosílnemu zamknutiu domácností.

Väčšina členských štátov vrátane Slovenska zatiaľ nesplnila termín na predloženie plánu z júna 2025. K februáru 2026 bol formálne Európskou komisiou schválený len plán Švédska. Čas na prípravu sa kráti.

Záver: racionálny pohľad na to, čo nás čaká

Štúdia Bertelsmann Stiftung potvrdzuje, že pre väčšinu domácností v EÚ budú dodatočné náklady z ETS2 zvládnuteľné. Pri očakávanej vstupnej cene 60 EUR/t CO₂ pôjde pre 89 % domácností s fosílnym vykurovaním o menej ako 100 EUR ročne.

Slovensko je však v inej pozícii. S vysokým podielom fosílneho vykurovania (69 % domácností), bez existujúceho národného systému uhlíkového zdanenia, s nižšími príjmami a jedným z najvyšších podielov výdavkov na vykurovanie v EÚ patrí medzi krajiny, kde budú dopady ETS2 najciteľnejšie.

Nie je to dôvod na paniku, no je to jasný signál na prípravu. Kľúčové bude, ako rýchlo a efektívne dokáže štát nastaviť cielenú podporu pre najzraniteľnejšie domácnosti a ako rýchlo sprístupní investičnú pomoc na výmenu vykurovacích systémov. Čím skôr sa s tým začne, tým nižšie budú dlhodobé náklady – pre domácnosti aj pre verejné financie.

Zdroj: Schwab, T., Hagemann, S., Többen, J., Rhoden, I., Venghaus, S., Linßen, J. (2026). Heating Up Inequality? Socio-spatial impacts of ETS2 on European housing and cohesion. Bertelsmann Stiftung, January 2026. DOI: 10.11586/2025112. Štúdia je dostupná pod licenciou Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0).

Zistite viac o energiách